Dobré hospodárenie v cirkevných organizáciách

Skúsiť sa pýtať na peniaze vo farnosti a v Cirkvi je stále problém: nemusíte sa dozvedieť nič. Potrebné informácie často nenájdete ani na weboch farností či diecéz. Aký je teda stav majetku Cirkvi a čo potrebuje Cirkev v prístupe k hospodáreniu zmeniť?

Peniaze v cirkvi a majetok patria všetkým veriacim

Peniaze cirkvi a majetok nadobudli veriaci a je v správe biskupstva, farnosti a ďalších cirkevných organizácií, ktoré zriaďuje biskupstvo, alebo  patria rehoľným spoločenstvám. Štatutár takejto cirkevnej právnickej osoby zodpovedá za zverený majetok. Majetok tvoria najmä kostoly, cirkevné budovy, kultúrne pamiatky, pozemky, ale aj peniaze na účte, či v pokladni.  Každý dobrý hospodár by mal s plnou zodpovednosťou spravovať tento zverený majetok čo najlepšie, aby v prvom rade slúžil na duchovné a hmotné dobrá veriacim.

Začína to však vždy tým, akým spôsobom biskup v diecéze, kňaz vo farnosti vtiahne do diania laikov a aké vzťahy tam sú.

Farnosť je najnižšia bunka v Cirkvi okrem rodiny, je spoločenstvom, kde sa stretávajú desiatky až stovky ľudí a finančne ju podporujú. Títo členovia Cirkvi by mali mať priestor aj na správe majetku. Ten totiž nepatrí len štatutárom – cirkevným hodnostárom, je to majetok všetkých členov Cirkvi, podobne, ako funguje samospráva.

Majetok Cirkvi je len prostriedkom, ktorý má slúžiť. Hlavným účelom Cirkvi je poskytovať duchovné a hmotné dobrá. Duchovné dobrá súvisia so spiritualitou veriacich, a to je v kompetencii duchovného. Hmotné dobrá súvisia so solidaritou, nielen pre veriacich, kde je priestor pre laikov.

Spolupráca medzi duchovnými a laikmi

Dôležitú úlohu v komunite zohráva vzájomná dôvera a spolupráca medzi duchovným a laikmi. Kňazi nie sú dostatočne pripravení v manažérskych zručnostiach a znalostiach pri riadení farnosti. Ak by aj boli pripravení, nemajú časový priestor plniť túto úlohu, pretože ich poslaním je v prvom rade duchovná služba. Pri spravovaní majetku môžu pomôcť laici. Neexistujú však jednoduché návody, ako spravovať a dobre využiť majetok v cirkvi, preto nájsť laikov, ktorí by odborne plnili úlohu manažéra v spravovaní cirkevného majetku, nie je jednoduché.

Pri komunikácii v komunite o majetku je nutné v prvom rade zadefinovať, čo chce robiť, kam sa chce dostať.  Iné to bude vo farnosti, iné na biskupstve. Treba spoločne hľadať návod, ako s majetkom naložiť a prečo a nebáť sa vziať si príklad aj zo svetského prostredia. Nakoniec takmer všetci v ňom pracujeme, nie je zlé preniesť dobré skúsenosti odtiaľ do cirkevného prostredia a jeho inštitúcií. No v každom prípade je potrebné hľadať a robiť verejné dobro.

Cirkev sa riadi Kódexom kánonického práva, ale pri spravovaní majetku aj zákonmi Slovenskej republiky. So správou majetku štatutárovi cirkevnej organizácie pomáhajú osoby, ktoré menuje štatutár do ekonomickej rady, a to na úrovni biskupa a na úrovni správcu farnosti, farára. Všetci, ktorí majú účasť na správe cirkevných majetkov, sú povinní dodržiavať cirkevné predpisy a tiež predpisy štátneho práva. Sám štatutár to nemôže zvládnuť, preto je veľmi dôležitá spolupráca s laikmi, ktorá by mala byť postavená na dôvere a profesionalite s cieľom efektívne, hospodárne, účelne a účinné využívať zverený cirkevný majetok – podobne ako verejný majetok.

Komunikácia v Cirkvi

Na takéto plány a činy potrebujeme v Cirkvi dobrú komunikáciu. Ak kňaz vo farnosti nájde aspoň jedného človeka, treba začať komunikovať a pridajú sa aj ďalší. Určite každý štatutár – kňaz má svoju predstavu o fungovaní farnosti a zase laici vedia, čo očakávajú od cirkevného spoločenstva. Dôležité je pomenovať problém, nájsť spoločný cieľ a cestu, spôsob, ako sa k tomu cieľu dostať, aby bol aj výsledok merateľný. Jednoducho povedané, využiť manažérske metódy zo sekulárneho sveta. Nedá sa to unifikovať. Zloženie tímu a potreby cirkevného spoločenstva sú jedinečné.

Ekonomické nástroje v Cirkvi

Na dobré hospodárenie je potrebné využiť ekonomické nástroje pre efektívne riadenie. Nutnou podmienkou je zvládnuť strategický a projektový manažment. Mnohí zrejme nerozumejú, ale ak sa vytvorí v cirkevnom spoločenstve tím, ktorého členovia chcú, niektorí vedia a ostatní sa naučia strategicky myslieť, tak je to prvý, najdôležitejší krok pripraviť sa na dobré hospodárenie. Majetok je len prostriedkom k dosiahnutiu strategických cieľov.

Tie by mali reflektovať dobu, v ktorej žijeme. Konkrétne, nie teoreticky, riešiť problémy. Prinášať nádej pre spásu duší. Druhým krokom je rozdelenie rolí. Kňazova úloha má byť predovšetkým starať sa o duchovnú stránku veriacich. Nakladanie s majetkom vytvára obrovský priestor na iniciatívu a mobilizáciu pre každého vo farnosti. Keď sú vo farnosti ľudia, ktorí chcú a vedia, ako využiť majetok ako prostriedok k posilneniu farského spoločenstva, ale aj k posilneniu solidarity v celom biskupstve, tak výsledok sa rýchlo dostaví.

Sociálna ekonomika v Cirkvi

Ďalšou možnosťou využitia cirkevného majetku je aj oblasť sociálnej ekonomiky. Majetok nemusí prinášať len zisky, ale môže poslúžiť na spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výchovy a vzdelávania, voľnočasových aktivít, práce s mládežou, kultúry a športu, v sociálnej oblasti, v oblasti sociálneho podnikania, ktorá do podnikania vnáša nový etický rozmer a princíp solidarity v súlade so sociálnou náuku Cirkvi.

Zdroj: NN – Málo peňazí na kostol? Výzva pre kňaza budovať vzťahy, hovorí expertka na financie v Cirkvi